close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Lepšie je zažať malé svetielko než preklínať tmu... Confusius

2.K

9. dubna 2012 v 15:00 | Anita |  Krv je dôležitá 1 - Tieň Osudu

2.Kapitola - Osudu neujdeš

Hlavu som si unavene oprela o chladnú tabuľku skla. Cez okno som videla, ako sa za ním rozkladá jeseňou sfarbená krajina. Všade sa miešala červená, žltá a hnedá farba. Kde tu bolo vidieť poslednú zelenú listnatú rastlinku.

Počas dvojhodinovej cesty sa zamenili hory za lesy, tie za menšie kopce až sme nakoniec šli len okolo zlatistých polí.

Pôsobilo to na mňa tak upokojujúco, že som zaspala ako malé dieťa. V sne sa mi stále zmiešavali tie isté farby. Červená... Žltá... Hnedá... A to stále dookola.

"Alex..." počula som slabý hlások. Bola som tak strašne unavená, že som ani neotvorila oči. "Alex!" hlas bol čoraz hlasnejší. Nepokojne som sa pomrvila. "Alexandra Etela Prípadová! Ak sa okamžite nezobudíš, oblejem ťa studenou vodou!"

Tentoraz som už počula jasne. Svoje otrasné - aspoň pre mňa - druhé meno som nemohla prehliadnuť.

Otec má zase nervy.


Otvorila som oči a zistila som, že sa nado mnou nakláňa. Opäť som ich zatvorila. Mala som chuť si uštipačne odfrknúť.

Nebudem sa predsa namáhať tým, že ho poslúchnem! Celý rok na mňa zvysoka kašľal. Prečo by som ho mala zrazu poslúchať?

Zdám sa vám až príliš samoľúba? To viete... Niektorí ľudia sú svine.

Potom som sa zdesene narovnala.

On to myslel vážne! Oblial ma tak , že som chlad vody cítila až do morku kostí. A už vôbec nepomáhal tunajší chladný vietor, ktorý prefukoval cez otvorené dvere.

Pozrela som na svoje nové, avšak zničené mokré oblečenie a bola som v pokušení zlostne vykríknuť. No udržala som to v sebe. Otec nemá rád krik a neposlušnosť dcéry už vôbec nie.

Sladko som sa naňho usmiala a povedala som: "Už idem. Prepáč, len som v posledných dňoch strašne unavená."

"Tak švihaj."

Jeho pohľad hovoril: Konečne trocha pokory u dcéry.

Ach, ako nenávidím, že musím predstierať ešte aj pred vlastnými rodičmi!

Opatrne som sa postavila, no aj tak sa mi podlomili kolená. Zatočila sa mi hlava a musela som sa oprieť o auto, aby som nespadla.

"Fuj," zamrmlala som si popod nos.

Mama sa ku mne naklonila a dala mi ruku na čelo.

"Si nejaká horúca. Možno máš teplotu," oznámila mi zamyslene. "Mala by si zostať doma. Zajtra bude piatok takže budeš mať niečo ako predĺžený víkend."

S trochu omámenou mysľou som prikývla.

Celá unavená a ubolená som sa vybrala do domu. Z jednej strany do mňa burácal vietor. Z druhej ma ako-tak kryla mama.

Pre istotu ma podopierala, ak by sa mi mala opäť zatočiť hlava.

Medzi tretím a štvrtým krokom som sa zasekla a zastavila.

Toto nie mame ani zďaleka podobné. Zvyčajne ma úpenlivo ignoruje, dáva na mňa pozor, len ak som s nimi na nejakom významnom večierku. Aj keď som chorá, stará sa o mňa len opatrovateľka alebo slúžky! Podľa toho, či sa práve
nachádzame v letnej vile alebo prechodnom byte, či inom luxusnom prostredí.

"Mama..." začala som. Nevedela som ako pokračovať. Otočila sa ku mne. "Mama... čo je to s tebou?" spýtala som sa. Bolo mi divné tú otázku takto formulovať, no v ten deň mi to so slovami nešlo práve najlepšie.

Chvíľku sa mračila. Potom sa jej ústa zvlnili do jemného - a zarážajúco láskavého - úsmevu. "Ja som v pohode. Vieš, nepovedala som ti všetko. Ja som vlastne v tejto dedine vyrastala a... no jednoducho je toho na mňa trochu príliš," zastavila sa a opäť nasadila vážnu masku. "Choď do svojej izby. Hneď ako vojdeš uvidíš schody. Po nich prejdi úplne hore. Bude sa ti to páčiť."

*******

"Zvolávam 13. zasadnutie 7. a 8. generácie od čias Kataríny Szaboóvej."

Mohutný hlas sa rozprestrel po celej sále. Nízke, sotva pätnásťročné dievča, malo chuť zohnúť sa pod silou onoho hlasu.

"Kamila vzchop sa," zasyčal zľava na dievča ostrý hlas jej matky.

"Ja nemôžem za to, že sa bojím," ohradila sa Kamila úprimne.

"Ja viem, že nemôžeš klamať, ale mohla by si aspoň nehovoriť úplnú pravdu?" zašepkal jej hlas z druhej strany. Jej otec Peter bol vždy absolútne pokojný, úplne iný ako jej matka.

"Nie," povedala už stý raz.

"A aspoň sa o to pokúsiť?" skúsil to znova.

"Nie," zopakovala otrávene.

Tieto hádky sa opakovali každý deň. Veľa ľudí z dediny tvrdí, že je dobré mať v rodine niekoho, kto nedokáže klamať.

Ha, kiežby. Keby s tým museli žiť oni, mali by tí starí podvodníci iný názor... Uľavila si v duchu.

Ako starla, nebolo pre ňu práve najlepšie, čo dokázala. Či skôr nedokázala. Nemôže klamať. To je u normálnych ľudí v pätnástke nemožné. Lenže ona nie je normálna.

Rukou si prešla po hrubých vrkočoch. Vlasy musela mať niekoľkokrát popreplietané, pretože mala až abnormálne dlhé vlasy. Keď ich mala rozpustené, vyzerali ako závoj a siahali až po zem! V modernom svete je to divné, takže to musela prekryť týmto ťažkým účesom.

Jediná výhoda jej daru bola, že sa mohla zúčastniť zasadnutí Rady. Toto nebolo síce jej prvé stretnutie s ostatnými členmi, no aj tak si pripadala nesvoja, akoby už dávno intuitívne predpovedala zlé správy.

"Už aby bol koniec," zamrmlala ešte a potom obrátila všetku svoju pozornosť k osobe, ktorá stála pred vyhasnutým ohniskom.

Kamilina priateľka Mária - ktorá mimochodom stála hneď vedľa nej a jej rodičov - rada vtipkovala o tom, že keď sa tam zapáli oheň, tak sa z neho stane brána do pekla.

"Moji milí nasledovníci," zvolala osôbka vpredu.

Bola nízka, mala obyčajné hnedé vlasy a celkovo vyzerala slabo. Kamila však o nej vedela svoje.

Vo svete ľudí - alebo tých, čo neveria v staré legendy a mýty - hrala slabučkú starenku, ktorej naozaj dávno zmizla dcéra a na verejnosť chodí len zriedkavo, kvôli problémom s nohami. Tu, medzi tými, ktorí sú už zasvätený, však bola vďaka svojim skúsenostiam nebezpečný súper. Vedelo sa, že zabila desať pekelných tvorov. To je u normálneho človeka naozaj úžasný výkon, pretože "pekelníci" sú dva razy väčší než mi a aj niekoľkokrát silnejší a rýchlejší.

"Opäť sme sa tu zišli, no tentoraz nejde len tak o obyčajnú schôdzku. Naši špehovia," významne pozrela na skupinku ľudí, ktorý tak isto ako ona hrali obyčajné babky a dedkov, "zistili niečo neskutočné. Priam kolosálne," postupne dramaticky stišovala hlas. "Niektorý z vás si možno pamätáte Rebeku Andrašíkovú. Pre tých čo nie, alebo ste vtedy ešte nežili, je to žena, ktorá takmer pred šestnástimi rokmi opustila Radu, aby sa mohla vydať za nejakého boháča z Bratislavy," zastavila sa a na tvári sa jej usadil znechutený výraz. "Rok po svadbe porodila dievča a Rada si myslí, že sme práve objavili zatiaľ ešte neprebudeného Novorodeného."

Po predchádzajúcom tichu nebolo ani stopy. Ozvalo sa niekoľko zdesených výkrikov, ktoré na okamih prerušili divoký šum rozhovorov piatich tuctov ľudí. Všetkým dospelým vytŕčali oči z tváre ako rybám.

Kamila sa len hlúpo otáčala. Bola naozaj šťastná, keď uvidela, že niektorí jej rovesníci sa tvárili rovnako nechápavo ako ona. Dokonca aj Kristína, ktorá je našprtaná celú knihu Spoločenstvo Rady.

"Mama, oco, čo to znamená Novorodený?" ozývalo sa odvšadiaľ.

"Neskôr, neskôr..." mumlali rodičia deťom.

"Ticho!" zakričala starena. "Ako Mama Genera vám prikazujem, buďte ticho!"

Starší vyzerali pobúrene, mladší sa zas stále tvárili nechápavo, i keď už boli ticho.

Mama Genera znamená Matka Rodov. Dosť výstižné meno pre vodkyňu. Ak bol vodcom muž, jeho meno bolo Pater Familiaris. Takto to je už od založenia Spoločenstva, takmer deväť storočí dozadu, kedy nás kresťania z neďalekej Nitry prinúti zložiť sľub vernosti kráľovi.

"Mama Genera," oslovila ju vysoká blondína, ktorej to už pomaly ťahalo na štyridsiatku. "Všetci sme znepokojený tým, čo ste zistili, ale určite všetkých zaujíma, aký druh Novorodeného to dievča je."

Vodkyňa sa na ňu pozrela a trochu jej zašklbalo kútikom úst, ako by sa chcela zasmiať. "Ó, áno, malý detail. Nikto ešte nezistil, či to nie je náhodou pekelník a nikto ani nevie, či z nej náhodou nebude víla alebo anjel. Všetko budeme nasledujúce týždne sledovať. Podľa mojich informácií bude dievča chodiť na základnú školu do deviateho ročníka..."
Kamila sa ostro nadýchla. Takže ona bude chodiť do triedy s dievčaťom, ktoré všetkých dospelých, vrátane jej rodičov, vydesila. A ktorá navyše môže v pohode byť aj pekelník. To nie je vôbec dobré. Osud sa musí naozaj nudiť, keď sa začína takto zamotávať.

"...takže prosím všetkých tu prítomných deviatakov, aby predstúpili." Dokončila svoju tirádu a Kamila bola prekvapená, že sa ani nezadýchala.

Automaticky urobila krok dopredu spolu s ešte troma ďalšími spolužiačkami: s Máriou, s Dominikou a s Kristínou.
Starena si ich poobzerala. Potom predstúpila pred každú z nich a niečo im zamrmlala a oni jej rovnako potichu odpovedala. Keď prišla ku Kamile, chvíľu nič nevravela, len na ňu skúmavo hľadela a potom sa trochu nepríčetne zachechtala.

Naširoko roztiahla ústa do krutého úsmevu a nakoniec povedala: "Tak toto už bude tvrdší oriešok . Všetci okrem mladej Szaboóvej môžete ísť," kývla na ostatných.

Keď videla, že moji rodičia váhajú a nechcú odísť, vrhla na nich tak škaredý pohľad, že už nemali problém sa rozhodnúť.

"Tak... Kamila. Ty vraj nemôžeš klamať?" spýtala sa ma.

"Áno," odpovedala som okamžite. Bola naozaj vystrašená čo si vodkyňa hneď všimla.

"A ani si sa o to nepokúšala?"

"Nie." Vodkyňa sa po jej slovách zamračila.

"Prečo?" spýtala sa.

"Ale veď načo, keď viem že to nedokážem," zašepkala vystrašene Kamila.

Prednedávnom počula, že vodkyňa je upírka, ale neverila tomu. Teraz, keď hľadela do jej chladných tmavých očí začala o tom pochybovať.

"Budeš sa musieť snažiť," povedala tvrdým tónom, "Ak tomu dievčaťu povieš čokoľvek o nás bez toho, aby to Rada vopred povolila pošlem ťa ku kňazovi. Ten už bude mať prichystaný oltár, na ktorom ťa bude za mojej asistencie mučiť svätenou vodou." Kamila na ňu vytreštila oči. Teraz už bola tak vydesená, že sa bála, aby jej srdce nevyskočilo z hrude. "Myslím, že ty nie si voči nej imúnna, všakže?" dodala posmešným tónom.

Kamila sa zmohla len na slabé prikývnutie.

"Dobre, toto ti dúfam dalo dostatočnú motiváciu, aby si jej nič nepovedala."

Potom sa otočila a odišla zo sály po veľkých schodoch, ktoré z nej viedli.

Kamila ešte chvíľu počkala a hneď nato sa zosunula po stene na zem.

Tak toto bude pekelne dlhá noc. Pomyslela si a potichu sa rozvzlykala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama