Táto kapitola vraví o hadovi, o jablku zo stromu poznania, a o vyhnaní z raja.
Verš 2-4:
2 Žena mu odpovedala: Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme,
3 ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli.
4 No had žene povedal: Nie, určite nezomrieme!
Toto je scéna, kde had presvedčuje Evu, aby sa najedla zo stromu. Očividne sa bránila, ale to bude len nevedomosťou, pretože Boh povedal, že ...nejedzte atď... aby ste nezomreli. Každý človek sa bojí smrti. Ale had jej povedal, že kvôli tomu nezomrie a tak teda Eva uverila.
Verš 5:
5 Boh totiž vie, že deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.
Musíte si priznať, že had ani v tomto prípade neklame. Eva s Adamom sa najedli práve zo stromu poznania dobra a zla, i keď musím povedať, že tá časť "ak sa z toho stromu najedia, tak sa budú rovnať Bohu" je dosť prehnané. Rovnali by sa mu, až keby jedli z oboch stromov.
Verš 12:
12 Človek odvetil: Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol.
Toto je tiež zaujímavá časť. Boh príde na "návštevu" do raja a Adam s Evou sa mu skryjú, lebo sú nahý. Naozaj sa mi nepáči, že Adam všetko zvalí na Evu. Vo verši 6 sa predsa vraví:
6 Žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on.
Nie je tu však žiadna zmienka o tom, že by sa Adam bránil. Skôr to vyzerá tak, že Adam bol "nenažraný" a hladný, tak bral, čo bolo po ruke. Typický chlap.
Eva mala očividne lepšie plány ako stráviť život behaním po raji, nahá s hnusným mužom, ktorý už mal predtým ženu.
Iróniou je, že podľa jednej z legiend bola hadom práve tá žena (pozr. Lilith).
Verš 16:
16 Žene povedal: Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou.
Tak toto bolo od Boha pekne kruté. Za to, že žena dostala super nápad ju potrestal. A tá časť o mužovi naštve ešte viac. Kvôli Biblii nemali ženy práva až do 19.-20. storočia. Ešte aj teraz sa nájde nejaký trubiroh, ktorý si usmyslí, že ženy nemajú pracovať, ale byť iba na "potešenie", rodenie detí a staranie o domácnosť, zatiaľ čo si oni válajú šunky.
Verš 17-19:
17 Mužovi povedal: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života.
18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.
19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš.
Tu treba uznať, že Adam dostal oveľa menší trest. Pôdu má podľa mňa celkom úrodnú, veci, ktoré robil ručne začne robiť provizórnymi náradiami a to že bude jesť "poľné byliny", čiže ovos, obilie... ho tiež nezabije. V pote tváre budeš jesť chlieb... No to je vlastne pravda. Keď človek maká na poli, tak sa zvyčajne aj upotí. Ale ten chlieb mu tak-či-tak urobí Eva.
V poslednom verši sa tiež hovorí: ...veď prach si a do prachu sa vrátiš. Viackrát som ten itát počula, no aj tak sa musím pousmiať. Áno, sme zo zeme. Áno, keď zomrieme, tak sa vrátime do zeme. Je to proste kolobeh života.
Verš 20:
20 Človek dal svojej žene meno Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých.
Až do tohto okamihu sa Eva označuje v Biblii ako "žena". Meno Eva doslova znamená život.
Verš 22:
22 Potom Hospodin Boh povedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol rukou na strom života, nejedol z neho a nežil naveky!
Možno ste si všimli, že Boh neustále používa kráľovský plurál (my sme toto a hento urobili...)... alebo je ich možno viac ako veria iné náboženstvá.
Tak konečne sme našli prvú zmienku o tom, že aj Boh má vlastnosti človeka, keďže sa bojí. Dokazuje to pokračovanie textu:
23 Hospodin Boh ho vyhnal zo záhrady Edenu, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý.
24 Odohnal človeka a na východ od záhrady Edenu postavil cherubov a blýskavý plamenný meč, aby strážili cestu k stromu života.
Cherubovia sú anjeli na najvyššom "piedestály" spolu so serafmi. Boh vlastne nepostavil cherubov a blýskavý meč, ale vyzbrojil ich nimi, pretože nič neprekoná oheň spravodlivosti, áno, to je teda najmocnejšia zbaň. Tu si môžeme všimúť podobnosti medzi slovanskou kultúrou a kresťanstvom. Slovania taktiež uctievali oheň. Oheň bol posvätným živlom a Slovania ho mali vo veľkej úcte. Všeobecne v slovanskom svete predstavoval očistnú silu, čo je aj symbolika preskakovania vatier. U Rusínov má už samotné nebo podstatu ohňa, ktorý sa prejavuje v podobe blesku.